Cudzie jazyky v životopise: Prestaňme si klamať
Áno, vieme. Všetci „ovládajú angličtinu“. Niektorí „aktívne“, iní „pasívne“, niektorí „na úrovni B2“, ďalší „slovom aj písmom“. A potom príde pohovor a zrazu ticho. Lebo „už som dlho nehovoril“ alebo „rozumiem, ale neviem to povedať“. Tak si to poďme upratať.
1. Úroveň jazyka nie je dekorácia
Zabudni na to, že jazyk v CV je niečo ako „záľuby“ — že to tam dáš, lebo sa to patrí. Ak jazyk uvedieš, musíš ho vedieť použiť. Nie na dovolenke, ale práci, v strese, e-maile, konflikte.
Otázka znie: Vieš v tom jazyku skutočne pracovať?
2. Ako si odhadnúť reálnu úroveň (bez klamstva)
Zabudni na B1, B2, C1, ak nevieš, čo to znamená. Skús si odpovedať na tieto otázky:
- Vieš v tom jazyku napísať e-mail, ktorý nie je trápny?
- Vieš zdvihnúť telefón a vyriešiť problém bez Google Translate?
- Vieš sa pohádať alebo obhájiť svoj názor — bez toho, aby si sa spotil?
- Vieš čítať zmluvu alebo technický dokument a chápeš, čo sa tam deje?
Ak nie, tak to nie je „pokročilý“. Je to „viem sa dohovoriť“. A to je úplne v poriadku — ak to tak aj napíšeš.
3. Čo do CV nepatrí (a prečo)
- „Pasívna znalosť“ – to je ako pasívna kondícia. Neexistuje.
- „Základy“ – ak si mal francúzštinu na strednej pred 15 rokmi, neklam si do životopisu.
- „Slovom aj písmom“ – to je z 90. rokov. Dnes sa predpokladá, že vieš písať.
- „Nemčina – rozumiem“ – a čo s tým? Rozumieš, ale nevieš reagovať? Tak to tam nedávaj.
4. Ako to napísať, aby to dávalo zmysel
Namiesto „Angličtina – B2“ skús:
- Angličtina – pracujem v nej denne, píšem e-maily, volám, čítam zmluvy
- Nemčina – rozumiem bežnej komunikácii, ale neviem v nej vyjednávať
- Taliančina – viem si objednať víno a pohádať sa s recepčnou. V práci nie.
Áno, je to drzé. Ale je to pravdivé. A pravda je osviežujúca.
5. Bonus: Ako si jazyk osviežiť pred pohovorom
- Zapni si podcast v tom jazyku a skús ho zhrnúť nahlas
- Napíš si e-mail sám sebe a prelož ho
- Popros kamaráta, nech ti zavolá a hrá „nahnevaného klienta“
- A hlavne: nehovor, že niečo vieš, ak to nevieš!
Záver?
Cudzie jazyky sú super. Ale len vtedy, keď ich vieš použiť. Ak si nie si istý, radšej napíš menej — ale pravdivo. Lebo nič nie je trápnejšie ako „pokročilý angličtinár“, ktorý na pohovore povie: „Sorry, I’m not used to speaking.“