Nezamestnaní, nie nefunkční!
Keď sme prišli o prácu, prvé dni boli fakt nanič. Vstávali sme neskoro, jedli sme čokoľvek, čo sa nehýbalo, a večer sme si hovorili, že zajtra začneme. A potom prišiel ďalší zajtrajšok. A ďalší. A ďalší.
Drsná pravda: Nezamestnanosť nás vie rozložiť. Nie len finančne, ale aj mentálne. A ak si nenastavíme režim, mentálne „odídeme“ lusknutím prstov.
Tak čo s tým?
1. Vstávať. Aj keď nemáme kam ísť
Nie, nemusíme vstávať o piatej ako CEO. Ale vstávať musíme. Každý deň v rovnakom čase. Lebo inak sa nám rozpadne deň, týždeň, život.
Minipríbeh: Jeden klient si nastavil budík na 7:30. Nie preto, že by niekam šiel, ale preto, že chcel mať pocit, že niekam patrí. Obliekol si rifle, aj keď nikam nešiel. Pomohlo mu to necítiť sa ako prízrak.
2. Plánovať. Aj keď nemáme mítingy
Režim nie je len o vstávaní. Je o tom, že vieme, čo budeme robiť. Ráno hľadanie práce. Potom obed. Potom pohyb. Potom niečo pre seba. Nie celý deň pred telkou. Nie „uvidíme, čo deň prinesie“. Lebo deň neprinesie nič, ak mu nedáme rámec.
Drsná pravda: Niektorí si začali zapisovať úlohy do diára. Nie preto, že by boli produktívni, ale preto, že to dalo ich dňu logický rámec. A pomohlo to.
3. Hľadanie práce je práca
Dve hodiny denne. Nie osem. Nie nula. Dve. Systematicky. Životopis, portály, kontakty. Potom pauza. Potom niečo, čo nám pripomenie, že sme ľudia.
Minipríbeh: Jedna klientka si spravila „pracovný kútik“ doma. Malý stolík, lampa, káva. Tam hľadala prácu. Nikdy nie z postele. Lebo posteľ je na spánok, nie na paniku.
4. Pohyb, jedlo, ľudia
Nie, nezamestnanosť nie je dôvod prestať sa hýbať. Práve naopak. Potrebujeme endorfíny. Potrebujeme vývar. Potrebujeme niekoho, kto sa nás opýta: „Ako sa máš?“ A my odpovieme: „Na hovno, ale žijem.“
Fakt: Niektorí sa začali prechádzať každý deň. Nie kvôli kondícii, ale kvôli hlave. Lebo doma sa točíme v kruhu. A vonku sa kruh láme.
5. Obmedziť sociálne siete
Nie, scrollovanie nie je oddych. Je to pasca. Vidíme, ako sa iní majú „skvelo“, ako „napredujú“, ako „dostali novú príležitosť“. A my sa cítime ako odpad.
Minipríbeh: Známy si vymazal Instagram na mesiac. Vrátil sa, keď mal prácu. Medzitým žil. Čítal. Písal. Dýchal.
6. Pripomínať si, že máme hodnotu
Nie sme len „nezamestnaní“. Sme ľudia, čo vedia veci. Čo zvládli veci. Čo prežili veci. A to, že momentálne nemáme výplatu, neznamená, že nemáme cenu.
Tip: Skúste si písať zoznam vecí, ktoré ste zvládli. Od „viedol som tím“ po „prežil som výpoveď bez toho, aby som sa zrútil“. Ten zoznam vám pomôže veriť, že nie ste nuly bez vnútornej sily.
Na záver
Nezamestnanosť nie je dovolenka. Je to boj. Ale ak si nastavíme režim, máme šancu ten boj vyhrať. Nie tým, že budeme dokonalí. Ale tým, že budeme funkční. Každý deň trochu. Každý deň po svojom.